13. nedeľa v období cez rok B


Drahí bratia a sestry! Keď jednému môjmu známemu diagnostikovali v nemocnici rakovinu hrubého čreva, zostal v šoku. Bol to veľmi nábožný a statočný človek. Čakala ho náročná liečba, musel podstúpiť chemoterapiu a niekoľko operačných zákrokov. Nespoliehal sa iba na liečbu. Ako mi potom rozprával, priam hltal všetky informácie, ako by mohol tento zhubný proces vo svojom tele zastaviť. Pil ovocné šťavy, podstúpil rôzne očistné kúry. Naozaj pravdivé je slovenské príslovie, kde sa hovorí: „Topiaci sa aj slamky chytá.“ Ak je naozaj zle, hľadáme všetky možnosti, ako vyriešiť svoj problém. V núdzi sme ochotní obrátiť sa na kohokoľvek, kto by nám mohol pomôcť.

Aj dnešné evanjelium rozpráva o zúfalom zápase jedného otca, ktorý chce zachrániť svoju milovanú dcéru. Tento otec nebol jednoduchým Židom. Bol to predstavený synagógy. Ako neraz dosvedčujú evanjeliá, tá najvyššia židovská náboženská vrstva nebola Ježišovi veľmi naklonená. Farizeji, saduceji, tí všetci hľadeli na neho podozrievavo. Báli sa jeho vplyvu a zároveň v kútiku srdca možno dúfali, že to práve on pomôže izraelskému národu vyslobodiť sa z nadvlády Rimanov. Čo asi prežíval predstavený synagógy, keď mu zomierala jeho dcérka? Vieme, koľko smútku prináša so sebou odchod milovaného človeka. Aj Ježiš zaslzil nad Lazárovou smrťou. O čo viac bolí, keď trpí a umrie dieťa. Aj tento Jairus bol milujúcim otcom a len ťažko znášal postupujúcu chorobu svojej dcérky. Mohol modliť sa a čakať. Ale on sa rozhodol skúsiť šťastie. A nielen to, rozhodol sa uveriť Ježišovi. Prichádza za ním a prosí ho. On, predstavený synagógy, dôležitý človek, prichádza ako zúfalec a vidí v Pánu Ježišovi svoju poslednú nádej. Nemá čo stratiť. Ježiš sa neskúma, kto je, ani ako sa správa a či si to zaslúži. Rozhodne sa konať, pomôcť mu a ide s ním. Správa o smrti dievčatka je pre otca vyzerá na prvý pohľad ako koniec. A tam, v tomto okamihu, keď sa zdá, že je všetko úplne stratené, zaznejú Ježišove slová: „Neboj sa, len ver!“ Kráčajú do domu. Otec plný smútku, všade počuť plač.

Vtedy Pán Ježiš povie: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Nikto mu neverí. Vysmejú ho. Napriek tomu vojde s rodičmi a troma apoštolmi dnu a na jeho slová dievča vstane. Zázrak, ktorý ľudský rozum nemôže pochopiť.

Drahí bratia a sestry! Uzdravenie Jairovej dcéry nám všeličo pripomína. Znova prežívame mocný Boží zásah. Teraz vieme, ako sa asi cítili utekajúci Židia, keď na vrchole zúfalstva uvideli, ako more pohltí faraónovo vojsko. Spolu s predstaveným synagógy sme prežili jeho hlboký žiaľ na chorobou a smrťou jeho dcérky a teraz s úľavou vnímame nekonečnú Božiu lásky. Pán Ježiš nám odkazuje, že Boh nezasahuje iba do dejín sveta, do dejín národov, ale aj do osobnej histórie každého jedného z nás. Sme hriešni a iste je veľa vecí, za ktoré sa hanbíme. Ale koľkokrát nám Pán pomohol! Koľkokrát od nás oddialil nejaké zlo alebo nám pomohol vyhnúť sa situácii, kde by sme zlyhali a padli. Na prvý pohľad sa zdá, akoby Boh vybičoval situáciu do krajnosti. Až po smrti dievčaťa prichádza jeho vzkriesenie. Až keď Abrahám zviazal svojho jediného syna Izáka a zdvihol ruku, v ktorej držal nôž, až potom počul Boží hlas. Až keď Pána Ježiša pochovali a zostal tri dni v hrobe, až potom prišlo zmŕtvychvstanie. Vidíme, že Pán nás neopúšťa. Zasahuje práve vtedy, keď to najmenej čakáme. Boh prichádza na pomoc, práve vtedy, keď sme na konci so silami, keď zlyhajú všetci naše ľudské očakávania, všetky naše ľudské plány. Boh prichádza vtedy, keď sa vzdávame svojich predstáv, ako by mal náš život vyzerať.

​Drahí bratia a sestry! Keď sa Jairus dozvedel o dcérkinej smrti, vedel, že je koniec. Na Ježišovu výzvu si zachoval vieru. Nič iné mu nezostalo. A toto je poučenie aj pre nás. Nech by nás v živote postihlo čokoľvek, choroba, nepriazeň osudu, rozbité medziľudské vzťahy, strata milovaného človeka, ba i umieranie, zachovajme si pritom vieru, že Boh je pri nás a že nás neopúšťa. Nič viac nepotrebujeme. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.