26. nedeľa v období cez rok B


Drahí bratia a sestry! Keď niekto preháňa v nejakej oblasti, povieme o ňom, že je extrémista. Ale čo je to vlastne extrémizmus? Vo verejnom živote medzi extrémne môžeme určite zaradiť názory, ktoré iných ohrozujú či diskriminujú. A môžeme povedať, že aj vzťah k duchovnému životu sa v istom zmysle pohybuje medzi extrémami. Ak by sa našiel človek, ktorý by sa len modlil, ale pritom by zanedbával svoj zovňajšok alebo nedbal o rodinu, istotne by sme ho právom považovali za extrémistu. Vedeli by sme však, že jeho obraz nábožnosti je falošný. Ľudí takéhoto typu však žije príliš málo. Oveľa častejší, ak hovoríme o vzťahu k duchovným veciam, je druhý extrém. Veľmi pekne to opísal v jednej zo svojich kníh stály diakon z Čiech, Max Kašparu. Spomínal na pomaturitné stretnutie, kde sa mu prihovorila jedna bývalá spolužiačka. Keďže vedela, že má akúsi úlohu v Cirkvi, tak spomenula, že aj ona chodí raz dva razy v roku do kostola, na veľké sviatky. A spýtala sa ho: Ako častí chodíš do kostola ty? A Max jej odpovedal: každú nedeľu a sviatok, a ak je to čo len trocha možné, aj cez týždeň. Vtedy spolužiačka zvolala: No to by som musela byť fanatička! A takýchto ľudí, ktorí to s duchovným životom nechcú „preháňať“, aby sa nestali „fanatikmi“, je oveľa viac. A určite nepreženiem, ak poviem, že takáto ľahostajnosť k duchovným veciam priam zaváňa extrémizmom.

Ak sme dnes počúvali Markovo evanjelium, tak sme si mohli všimnúť, že aj samotný Pán Ježiš je extrémista. Zaznelo niekoľko veľmi radikálnych myšlienok: „Kto pohorší maličkých, mali by mu zavesiť mlynský kameň na krk a hodiť do mora,“ alebo „Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka či noha, odtni ju.“ Ježiš sa nesnaží hľadať nejaký kompromis, nepokúša sa vyjednávať alebo ponúknuť poslucháčom nejaké odľahčené riešenie. Politici by povedali, že takýmto radikalizmom si človek môže odradiť mnohých. A Ježiš to napriek tomu robí. A robí tak v mene pravdy, ktorú hlása. Robí to v mene Pravdy, ktorou je On sám. Ale zároveň si môžeme uvedomiť, že ak jeho slová pôsobia tak radikálne, tak to znamená, že chcel niečo dôležité povedať. Ježiš hovorí o hriechu. A hovoriť o hriechu neznamená chcieť ľudí strašiť a potom ich ovládať, ako si niekedy ľudia mimo Cirkvi a možno i vlažnejší veriaci neraz myslia. Hovoriť o hriechu znamená pripomenúť si, že naša prirodzenosť je náchylná na zlé, preto nikomu nemôže byť jedno, v akom prostredí žije. Nemôže mu byť jedno, či hreší alebo nie, lebo vedomý a dobrovoľný hriech vo veľkej veci skutočne vedie do zatratenia.

Drahí bratia a sestry! Ježišova výzva odťať si ruku alebo nohu je skutočne radikálna. Neberme ju doslovne. Boh nechce, aby sme prišli o svoju fyzickú integritu. Chce nám však povedať, aby sme naozaj urobili všetko preto, aby sme sa vyhli príležitosti ku hriechu. A v dnešnej dobe je táto výzva oveľa naliehavejšia. Naša pluralitná kultúra nám ponúka veľa podnetov. Dáva nám veľa možností, ako rásť pri hľadaní pravdy, lásky, dobra či krásy, čiže pri prehlbovaní osobného vzťahu s Pánom. Ale rovnako umožňuje pri neopatrnosti alebo zlej vôli spadnúť do toho najhlbšieho morálneho bahna. Máme slobodnú vôľu, my sa rozhodujeme. Každý deň sa rozhodujem, či budem svoje vnútro kŕmiť hodnotnými vecami alebo zbytočnosťami či dokonca hriechom iných. Každý deň sa rozhodujem, či si kúpim seriózne alebo bulvárne noviny, či si prečítam dobrú knihu, ktorí pomôže rastu mojej viery alebo strávim niekoľko hodín zbytočne pred televízorom. Často by sme možno ani neupadali do niektorých hriechov, keby sme si vedeli rozkázať. Keby sme dokázali včas odložiť vec, po ktorej nemáme siahať; keby sme sa dokázali vzdialiť z miesta, kde sme v ohrození; keby sme sa vedeli včas postaviť od televízora alebo počítača a vypnúť ich. Ak sa nám to nedarí, dnešné evanjelium nám odkazuje, že je pre našu spásu veľmi dôležité, aby sme sa to naučili. Čím menej budeme o seba v duchovnom živote dbať, čím viac sa budeme snažiť vyhnúť Ježišovmu extrémizmu, tým viac riskujeme, že sa staneme skutočnými extrémistami, ale v ľahostajnom prístupe k Bohu a duchovným veciam.

​Drahí bratia a sestry! Nikto nechce, aby ho ľudia považovali za fanatika. V duchovnom živote však istý extrémizmus je na mieste. Máme na mysli ten radikalizmus, o ktorom hovorí napríklad aj dnešné evanjelium. Máme na mysli radikalizmus, ktorý nás neochudobňuje o pozemské hodnoty, ale práve naopak, má nám pomôcť pri pohľade na večnú spásu, ktorá je našim cieľom, žiť kvalitnejšie ako doposiaľ. Bolo by veľkou chybou, keby sme dnešné evanjelium odbili ako niečo, čo sa nás netýka alebo sa nedá zrealizovať. Ježišova výzva byť prísny na seba a vyhýbať sa príležitostiam ku hriechu je veľmi dôležitá. Od nej totiž závisí večnosť každého z nás. Usilujme sa byť zodpovední voči sebe i voči druhým pred Božou tvárou. Toto je cesta napĺňania dnešného evanjelia. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.