27. nedeľa v období cez rok B


Drahí bratia a sestry! Pred časom urobili v Taliansku zaujímavú anketu. Povedali ľuďom: predstavte si, že môžete k Desatoru navrhnúť jedenáste prikázanie. Ako by malo znieť? Výsledkom prieskumu bola téza, ktorú môžeme zhrnúť do jednej vety: Nebudeš sa správať násilne voči deťom. Z jednej strany to môžeme chápať ako prejav veľkej úcty voči životu i deťom, ktoré sú bezbranné a ľahko zraniteľné. Ak sa však táto téza nesprávne pochopí, vychováme z detí roztopašných sebcov. Pár príkladov z okolia. V dopravnom prostriedku školáci sedia a dôchodcovia stoja. Alebo stretnete rodičov, ktorí zjavne momentálne svoju ratolesť nezvládajú, ale nechcú jej dať žiadne hranice. Deti si právom zasluhujú našu pozornosť. No najmä potrebujú náš čas, ktorého máme niekedy príliš málo. Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o deťoch i o rodine. Najskôr sme svedkami, ako farizeji pokúšajú Ježiša, či smie muž prepustiť manželku z akejkoľvek príčiny. Odpoveď je záporná. Ježiš pripomína svojim poslucháčom dávne pravdy. Boh stvoril človeka ako muža a ženu. A teda muž sa pripúta k manželke a už nie sú dvaja, ale jedno telo. A čo Boh spojil, človek nemá rozlučovať. V tej druhej časti evanjelia prichádzajú za Ježišom deti. Prichádzajú, aby sa ich dotkol. Ak dieťa túži po dotyku, tak tým dáva najavo, že tomu druhému absolútne dôveruje. Preto sa deti túlia k svojim rodičom alebo súrodencom či starým rodičom. Ježiš sa cez ohlasovanie evanjelia tak, ako ho opisuje Nový zákon, často prejavuje ako prísny človek, ktorý tvrdo pranieruje všetko zlo, ktorého sa dopúšťajú ľudia. Neraz zaznieva z jeho úst aj hrozivé „beda“. Beda vám, farizeji, beda vám, zákonníci. Teraz ukazuje inú tvár. Koho majú radi deti, ten predsa nemôže byť zlým človekom. Deti prichádzajú za ním, aby sa ich dotkol. Písmo hovorí, že „potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich“. Keby to urobil dnes, ktovie či by nečelil obvineniu. A dokonca hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ Deti sú jednoduché a priame a na rozdiel od dospelých veria, že všetko zlé sa na dobré obráti

Drahí bratia a sestry! Ježišova výzva nechať deti prichádzať k nemu má viacero rozmerov. Na prvom mieste nám hovorí, že deti patria do chrámu a treba už od detstva s nimi navštevovať bohoslužby. Je pritom dôležité, aby dieťa dokázalo stráviť čas v kostole a nerušilo pritom ostatných. Deti to dokážu, ak im veci vysvetlíme či ukážeme. Počas vianočných sviatkov bolo pre mňa najväčším zážitkom pozorovať rodiny s deťmi, ako prichádzali ku jasličkám pred oltárom. Deti tam dokázali dlho vydržať a obdivovať jednotlivé postavy i spoločne s rodičmi sa pomodliť. Ale nechať deti prichádzať ku Ježišovi znamená predovšetkým nábožensky ich vychovávať. Keď sa hovorí o náboženskej výchove, mnoho ľudí najmä zo strednej alebo mladšej generácie je v rozpakoch, lebo nemajú skúsenosť, čo to znamená. Väčšina z nich však zapíše dieťa na hodiny náboženskej výchovy v škole, čo je chvályhodné. Vyučovanie v škole má však len dopĺňať náboženskú výchovu, ktorá prebieha v rodine. V škole ho naučíme Desatoro a sedem sviatostí, ale nedokážeme sa ho naučiť modliť alebo chodiť do kostola. To by katechéta musel byť s deťmi sedem dní v týždni od rána do večera. Ak školská katechéza nekorešponduje so životným štýlom rodiny, odkiaľ dieťa pochádza, jeho osobný náboženský život bude väčšinou chabý.

​Nechať deti prichádzať k Ježišovi znamená predovšetkým naučiť ich modliť sa a modliť sa s nimi spoločne. Znamená to naučiť ich ako sa svätí sviatočný deň. My vieme, že ku nedeli patrí návšteva bohoslužby i aktívny sviatostný život, čiže sväté prijímanie. Bohoslužba je vrcholom sviatočného dňa, čo by sme mali vyjadriť aj navonok. Napríklad aj tým, že si na seba neoblečiem šaty, ktoré používam na bežné nosenie. Prežiť sviatočný deň má nielen rozmer úcty voči Bohu, ale aj voči sebe samému i voči ľuďom, s ktorými žijem. Lebo každý z nás si po namáhavej celotýždňovej práci potrebuje oddýchnuť. Práca nám počas týždňa neumožňuje v rodine dostatočne komunikovať. Preto sviatočný deň má byť stretnutím celej rodiny, kde strávime spoločne čas, spoločne sa pomodlíme a naobedujeme alebo navštívime príbuzných či priateľov. Toto všetko možno zahrnúť do jedinej Ježišovej výzvy z dnešného evanjelia: „Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ Drahí bratia a sestry! Snaha zabezpečiť deťom pokojné a bezpečné detstvo v kruhu rodiny je správna. Avšak náš život by však bol oveľa chudobnejší, keby sme opomenuli jeho náboženský rozmer. Spoločenstvo s Pánom je našim definitívnym cieľom, ku ktorému všetci smerujeme. Keď Ježiš hovorí, aby sme deti privádzali k nemu, tak na nás apeluje, aby sme neoberali deti o možnosť vytvoriť si vzťah k Bohu, aby sa ich mohol dotýkať a požehnávať ich. Nemajme obavy zo spoločnej rodinnej modlitby, lebo skrze ňu Boh medzi nami posilní vzájomné puto lásky a takáto modlitba bude pre celú rodinu vždy prameňom požehnania. Privádzajme deti do našich chrámov, ale najmä naučme ich modliť sa a prežívať sviatočný deň. Modlime sa spolu s nimi. Nech je náš životný štýl svedectvom vernosti evanjeliu. Toto je vždy a všade tá najlepšia náboženská výchova. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.