Primičná svätá omša - o kňazstve


Milý primiciant, drahá rodina a príbuzní, milí spolubratia v kňazskej službe, bratia a sestry! Dnes sme sa tu stretli, v našom farskom kostole, aby sme ďakovali Bohu za dar kňazstva, ktorý obdržal včera náš novokňaz Radoslav vkladaním rúk spišského diecézneho biskupa. Chceme mu vyprosiť Božie požehnanie a mať účasť na jeho radosti. V našej farnosti sme už zažili veľa primičných slávností. Duchovné povolania sú vždy znamením Božieho požehnania a čulého náboženského života. A neskromne môžeme povedať, že táto farnosť mala a ešte stále má duchovné povolania. Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že dnešná slávnosť nie je výnimočná, lebo je len jednou z viacerých, ktoré sme už prežili. Ale napriek tomu je jedinečná a neopakovateľná. Je to podobne ako pri sobáši. Zažili sme už veľa sobášov a všetky boli iné. Nie kvôli iným šatám alebo hudobnému doprovodu, ale preto, že vždy tam bol iný ženích a iná nevesta. Tak je to aj s dnešnou primičnou slávnosťou. Pred nami stojí novokňaz Radoslav, jeden z nás. Niektorí ho poznáme lepšie, iní menej, ale určite cítime, že nás k sebe viaže jedno duchovné puto. Farnosť totiž vždy cíti zodpovednosť nielen za rodiace sa duchovné povolania, ale rovnako si ako farníci želáme, aby každý novokňaz, ktorého odprevádzame pri primičnej omši do pastorácie, bol dobrým a svätým kňazom. Prosíme o to Všemohúceho Boha, lebo sme presvedčení, že práve takýchto kňazov potrebujeme. Táto slávnosť je výnimočná, lebo je s ňou spojený životný príbeh nášho novokňaza. A my jeho súčasťou.

Sú farnosti, kde majú novokňaza len zriedkakedy. Navštívil som farnosť, ktorá mala novokňaza po štyridsiatich rokoch. Nevieme si predstaviť tú nesmiernu hrdosť jednoduchých ľudí, že práve tam, v tejto farskej komunite, sa zrodilo duchovné povolanie. My sme už prežili toľko primičných slávností, že si možno význam toho, čo sa odohráva, dobre neuvedomujeme. Možno práve preto dnešný deň je dobrou príležitosťou povedať si niečo o kňazstve. Veď čím by bola Cirkev bez kňazov? Ako by sme žili, keby nebolo tých, čo by slúžili sväté omše, spovedali, čo vysluhovali iné sviatosti? My potrebujeme kňazov, tento svet potrebuje kňazov. Chvalabohu, v Spišskej diecéze je kňazov dostatok. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že za posledných dvadsať rokov sa napríklad počet kaplánov v našom meste zdvojnásobil. A je to dobré, že má kto slúžiť. Ale napriek tomu vždy pamätajme, že kňazstvo je dar, ktorý slúži celému spoločenstvu. Vždy pamätajme, že kňazov nebude nikdy dosť. Ba vlastne v dejinách nebolo také obdobie, kedy by bol dostatok kňazov. Preto aj dnes konštatujeme „žatva je veľká, ale robotníkov málo.“ Je veľa tých, ktorým treba priniesť nádej, ohlasovať evanjelium. I na Slovensku nájdeme hneď niekoľko diecéz, kde je kňazov nedostatok. Kňazstvo je dar, ktorý je prejavom nezaslúženého Božieho požehnania a zároveň je úzko zviazané zo životom farského spoločenstva i celej diecézy. Kňazstvo sa nikdy nerodí len tak. Je síce pravdou, že odpoveď na volanie dáva konkrétny človek, ale keby nebolo komunity, ktorá by sa za kňazské povolanie modlila; keby nebolo ľudí, ktorí by za svoju vieru boli ochotní prinášať obete; keby sme nedokázali vytvoriť prostredie, ktoré by prialo rastu duchovných povolaní, kňazov z našich farností by bolo oveľa menej.

Kto má teda zásluhu na kňazskom povolaní okrem toho, kto naň odpovedá vyvíja úsilie, aby ho zachoval a rozvíjal? Na prvom mieste Boh, ktorý človeka povoláva a potom sú to tí, ktorí vytvorili prostredie viery a boli jej svedkami. Dve tretiny kňazov tejto diecézy vysvätil nebohý otec biskup Tondra. Ale tak on, ako aj my, kňazi našej diecézy, sme duchovnými deťmi biskupa Jána Vojtaššáka, za ktorého blahorečenie sa denne modlíme. Biskup v diecéze je jej skutočným otcom. Ján Vojtaššák, ktorý je pochovaný v kaplnke Zápoľských v katedrále sv. Martina na Spišskej Kapitule vytvoril prostredie, v ktorom umožnil kňazom rásť duchovne aj intelektuálne. A oni to cítili. Za túto veľkodušnosť sa mu odplácali svoju vernosťou. Neprekážalo mu, že okolo neho vyrastali ľudia, ktorí ho svojimi schopnosťami prevyšovali. V tých medzivojnových rokoch dvadsiateho storočia fungovali na Spišskej Kapitule vedľa seba kňazský seminár a mužský učiteľský ústav. Vtedy sa tam sformovala celá generácia statočných a múdrych kňazov. Ako keby Boh takýmto spôsobom pripravoval celú diecézu na ťažké časy, ktoré mali prísť. Prišiel komunizmus, diecéza sa ocitla bez biskupa, mnoho kňazov a laikov sa ocitlo vo väzení. Keď je odvážny biskup, keď je biskup autentickým svedkom viery, takí budú aj jeho kňazi. Ján Vojtaššák sa komunistom nikdy nepodvolil a samozrejme týmto svojim prístupom motivoval všetok klérus, aby konal rovnako. Väčšina ho aj nasledovala. Každému sa totiž žije ľahšie, keď vidí morálnu autoritu, ktorú môže nasledovať. Vojtaššák sa nezlomil, vďaka nemu sa nezlomila ani väčšina kňazov a laikov v tejto diecéze. A hoci Spišská diecéza nemala štyridsať rokov biskupa, všetci vedeli a aj my dnes vieme, že bez Vojtaššákovho svedectva viery a vernosti Svätému Otcovi, by dnes nebolo v diecéze toľko mladých kňazov ako máme a nebolo by toľko horlivých veriacich laikov. Na toto všetko v dnešnú slávnosť nesmieme zabudnúť.

Nesmieme zabudnúť na tohto biskupa, ktorý spravil všetko, aby bol dobrým pastierom, zachoval vieru a vydal svedectvo, ktoré možno nasledovať. Akoby sme mohli zabudnúť na tie desiatky ba stovky verných kňazov, ktorí svojou vernosťou Bohu a Cirkvi pripravili pôdu náboženskej slobode a toľkým duchovným povolaniam v našich farnostiach. Akoby sme mohli zabudnúť na tie tisíce veriacich, ktorí si aj v ťažkých podmienkach zachovali vieru. Bez viery našich starých rodičov či rodičov a bez viery ich predkov by sme tu dnes v tomto chráme neboli. V našej modernej dobe sme niekedy v pokušení vidieť ľudovú zbožnosť len z nadhľadu. Hovoríme, že prejavy viery potrebujú nové výrazové prostriedky. Ale katolícka viera nepotrebuje reklamu, ona má svoju cenu zakódovanú sama v sebe. Vráťme sa ku adorácii Ježiša Krista v Eucharistii, berme do svojich rúk svätý ruženec, naučme sa opäť modliť Loretánske litánie, Litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu či iné pobožnosti. Toto všetko treba mať na pamäti, keď uvažujeme, ako rozumieť daru toľkých duchovných povolaní v našich farnostiach. Za každým jedným novokňazom okrem jeho vlastného úsilia a ochoty odpovedať na Pánovo volanie je aj nespočetné množstvo obetí a modlitieb známych a neznámych ľudí. Som kňazom len desať rokov, ale dobre si uvedomujeme, že moje kňazské povolanie žije aj vďaka obetám a modlitbám veriacich. A tak to bolo aj pri kňazskom povolaní nášho novokňaza. Ten okamih, kedy sa rozhodol stať sa kňazom, určite patrí k tým najosobnejším duchovným zážitkom. My nevieme, kto všetko duchovne napomohol zrodu tohto povolania. Kto všetko za neho obetoval svoje utrpenie a modlitby. Jedno však cítime určite. Veľkú vďaku a zodpovednosť za tento veľký nezaslúžený dar, ktorý má slúžiť celému Božiemu ľudu. Tieto úvahy nás majú viesť k jednému záveru. Áno, generácie našich predkov urobili všetko, aby nám odovzdali vieru. Biskup Vojtaššák, mnohí kňazi i laici podstúpili veľké obete, aby zostali verní viere v Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Drahí bratia a sestry, je našou povinnosťou konať podobne. My, ľudia tejto doby, žijeme duchovne z ovocia stromov, ktoré sadili iní. Ale položme si otázku: Budú mať z čoho duchovne žiť tí, čo prídu alebo prichádzajú po nás? Dávame svedectvo viery, ktoré možno nasledovať? Žijeme tak, aby bol náš život inšpiráciou pre iných? Lepšie povedané, privádzame svojim spôsobom života a životným štýlom druhých ku viere.

Milý novokňaz Radoslav, služobné kňazstvo je aj účasťou na Kristovom prorockom úrade. Byť katolíckym kňazom dnes nie je jednoduché. Ale vlastne, kto to má dnes v živote ľahké? Vari je jednoduché byť manželom či rodičom? Bude tvojou úlohou byť autentickým svedkom viery v Ježiša a jeho Cirkev. Buď dobrým a statočným človekom, aby si bol aj dobrým a statočným kresťanom a dobrým a svätým kňazom. Svet prežíva krízu autority a predsa ju potrebuje. Kedysi som sa rozprával s bývalým spolužiakom z gymnázia. Je nepraktizujúcim katolíkom. Ale pri rozhovore som cítil, že ho mrzí, keď Cirkev stráca morálnu autoritu. Toto je našou úlohou. Žiť tak, aby sme svojim životom vydávali svedectvo evanjeliu, aby ste vy, veriaci, mohli nám kňazom dôverovať. Dôvera je niečo veľmi krehké: nedá sa kúpiť a nemožno si ju ani vymôcť silou. S dôverou neslobodno hazardovať a nikdy ju nesmieme zneužiť. Ak totiž kňaz stratí dôveru veriacich, jeho pastoračné pôsobenie sa stáva neúčinným.

Pán Ježiš v dnešnom Jánovom evanjeliu premenil vodu na víno, Tradícia označuje túto udalosť na svadbe v Káne Galilejskej ako jeho prvý zázrak. Ježiš takýmto spôsobom nielenže zachránil mladomanželov od hanby, ale najmä ukázal, že to, čo je prirodzené, sa môže stať dokonalejším, keď sa tejto prirodzenosti dotkne Boh. Obyčajná voda sa stala znamenitým vínom. Ľudské telo vďaka Ježišovmu vteleniu, vďaka tomu, že sa Boh stal človekom, nadobudlo nesmiernu dôstojnosť a cenu. Máme také isté telo, ako mal aj Boží Syn. A toto telo je určené na slávne vzkriesenie. Hoci je choré, slabé a nedokonalé. Udalosť zo svadby v Káne nám hovorí, že všade tam, kde dáme Bohu miesto v našom živote, Boh do nášho života vstúpi a premení ho. Hovorí nám o tom aj naša ľudská skúsenosť. Koľkokrát sme s malou dušičkou začínali nejaké dielo v nádeji, že to všetko dobre dopadne. A koľkokrát nám Boh pomohol a vstúpil do života spôsobom, aký sme vlastne ani neočakávali.

Milý primiciant! Aj ty vykonávaj svoju kňazskú službu zo všetkých síl tak najlepšie, ako len vieš. Je nám všetkým jasné, že okrem tvojho snaženia ťa budú sprevádzať aj tvoje slabosti, s ktorými ako každý človek, aj ty budeš zápasiť. Avšak pamätaj, že ak vyvinieš všetko úsilie, aby si pomohol ľudským dušiam, Boh ťa obdarí hojným požehnaním a nedovolí, aby ťa tvoje nedostatky pohltili alebo sa stali pre teba neprekonateľnou prekážkou. Len sa snaž, modli sa, konaj pokánie a vždy vstávaj, znova a znova. Život kňaza je totiž postavený na viere v evanjelium, na viere v Ježiša. A táto viera je spojená s mnohými pravdami, ktoré naši súčasníci neprijímajú. Bez duchovného života nie je možné byť dobrým a svätým kňazom. Ale rovnako platí, že bez duchovného života nie je možné byť ani svätým laikom. Význam duchovného života rastie spolu s výzvami, ktorým ako veriaci ľudia musíme čeliť. Kňaz nehlása seba, ale evanjelium a učenie Cirkvi, ktoré z neho vychádza. Toto ľudia vždy nechápu. Zdá sa im, že sme nemoderní, že nerozumieme dobe, ba že sme smiešni. Nedávno sa v Bratislave konala prednáška so salzburským pomocným biskupom Andreasom Launom. Situácia Cirkvi v Rakúsku je veľmi zložitá, boria sa s mnohými problémami. Biskup Laun hovorí, že Cirkev sa nemôže vzdať ohlasovania pravdy, aj keby šla proti väčšine. Kňazom prítomným na prednáške, povedal: Nebojte sa výsmechu, nemajte strach z toho, že budete vysmiati, práve naopak, rátajte s tým. Dobre si všimnime tieto slová. Oni jasne hovoria, že musíme byť pripravení čeliť väčšine s iným názorom. A to nie je jednoduché. Čím ťažšie zápasy nás čakajú, o to väčšiu duchovnú výzbroj potrebujeme. Milý Radoslav, vykonávaj svoju kňazskú službu ako najlepšie vieš, buď obetavý a nábožný a Boh ťa požehná. Neočakávaj, že rýchlo uvidíš ovocie svojej práce. Ale pamätaj na to, že svojim životom vydávaš svedectvo evanjelia. Ak budeš statočný a odvážny, ak budeš mužom modlitby a obety, tvoji veriaci si to všimnú, budeš pre nich vzorom a povzbudením. Ak sa ty nebudeš báť žiť podľa evanjelia; ak budeš vo viere prekonávať životné prekážky, tvoji veriaci budú konať podobne. Buď vodou, ktorá sa premení na víno. Ži pre Pána a On zmení Tvoj život tak, aby tvoja svätosť priťahovala ľudí k Nemu.

Drahí bratia a sestry! Naša prítomnosť na tejto slávnosti nie je len prejavom úcty voči nášmu primiciantovi, ani len našou túžbou zdieľať jeho radosť z kňazskej vysviacky, ale rovnako je prejavom viery, že kňazstvo má zmysel. Kedysi dávno nás kňaz pokrstil, kňaz nám prvý krát podal Eucharistiu, prostredníctvom kňaza nám Boh odpustil naše hriechy, kňaz nás doviedol k oltáru a rovnako túžime, aby pred našim odchodom do večnosti pri nás stál kňaz, ktorý nám vyslúži pomazanie chorých a podá viatikum – sväté prijímanie. Preto sa veľmi tešíme, že náš novokňaz je ďalším robotníkom v Pánovej vinici a prosíme ho, aby nás požehnával a denne zahŕňal do svojich modlitieb.

Milý primiciant, drahí bratia a sestry! Mať vo farnosti novokňaza nie je samozrejmosť, hoci sme ich v našej farnosti mali už veľa. Je to znak veľkého Božieho požehnania. Nielen pre samotného primicianta, ktorý bol takto obdarovaný. Takýmto spôsobom Boh požehnáva aj našu farnosť. Chce nás povzbudiť k ešte väčšej horlivosti a modlitbe, aby v našich rodinách vyrástlo veľa svätých kňazov, veľa svätých manželov a manželiek. Dar kňazstva je viditeľným znakom Božieho požehnania. A to v tejto našej dobe, kde sa neustále hovorí o kríze, kde mnohí zápasia o svoje zamestnanie a chýbajú im základné sociálne istoty, nie je vôbec málo. Toto požehnanie nám pripomína, že svet bez Boha sa nedá vybudovať, že život bez neho je len živorením. Mohli by sme byť šikovní a múdri, mať skvelé ekonomické a sociálne programy, dokonalú zdravotnícku starostlivosť, kvalitné školstvo a dobré sociálne služby. Ak by sme však opustili Boha a jeho prikázania, prišli by sme o Božie požehnanie. A kto príde o Božie požehnanie, ten skôr alebo neskôr príde o všetko.

​Ďakujme dnes pri svätej omši za nášho novokňaza Radoslava a vyprosme mu všetky dary a milosti pre jeho kňazský život. Je pre nás znamením Božej lásky a požehnania. Nech nás dnešná slávnosť povzbudí vo viere a prebudí v nás ešte väčšiu túžbu po spojení s Kristom. Milý primiciant Radoslav, z celého srdca ti v mene nás všetkých želám, aby si bol dobrým a svätým kňazom. Nech tvoja kňazská služba posilní mnohých vo viere, nech poteší utrápených a privedie hriešnikov ku pokániu. Veľmi ti želáme, aby si rástol vo svojom kňazskom povolaní a vo vernosti Kristovi a jeho Cirkvi. A rovnako ťa prosíme, aby si nikdy nezabudol na svoju rodinu, na svoju farnosť a aby si sa za nás modlil. Vždy budeme z diaľky sledovať tvoje kňazské účinkovanie a tešiť sa, keď svedectvo tvojho kňazského života bude privádzať ľudí ku viere. Staň sa dobrým vínom, ktoré privedie mnohých na cestu spásy. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.