V slepej uličke


Bol to Blaise Pascal, ktorý povedal onú slávnu vetu: „Srdce má dôvody, ktoré rozum nepozná.“ Keďže to vyslovil v súvislosti s vierou, chcel tým povedať, že srdce je miestom, kde sa rodí viera. Srdce symbolizuje celé ľudské bytie. Racionálne argumenty existencie Boha sú dôležité, ale len zriedka stačia ľudskej osobe k aktu viery.

Všetci ľudia chcú byť šťastní. Šťastie je hlavným motívom, pre ktorý niečo konáme. Ba dokonca aj dvaja ľudia, ktorí konajú opačne, sú presvedčení, že takto budú šťastní. Pascal neprotirečí, ale dopĺňa, že stať sa šťastným znamená vstúpiť do hlbiny vlastného srdca. Inými slovami: uvedomiť si, kým som a protirečivosť i konečnosť vlastného bytia. A k tomu nemáme všetci odvahu. Nemáme odvahu čeliť poznaniu, že sme nedokonalí, že sa často vedome a dobrovoľne rozhodujeme pre zlo. Nedokážeme „stráviť“ fakt krehkosti ľudského života a jeho smrteľnosť.

​I preto ľudskej kultúre dominuje zábava. Chceme sa zabávať, aby sme zabudli. Vyhýbame sa samote, aby sme neboli samy so sebou. Obávame sa, že pri pohľade na vlastnú smrteľnosť a úbohosť by nás premkla hrôza. Kto však nezostúpi do hlbiny, ten nepochopí, prečo potrebuje Vykupiteľa. Preto obrátenie nie je vecou rozumu, ale srdca.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.