Zápas o symboly


Náboženské symboly patria do verejného priestoru, ak si to želá väčšina občanov štátu. Európsky súd pre ľudské práva nedávno v prípade Lautsi spochybnil túto samozrejmosť. Ba spravil aj prácu navyše. Štát má vo výchovnom a vzdelávacom procese zabezpečiť hodnotovú neutralitu. Je ilúziou myslieť si, že sa to dá. Verejný priestor nikdy nebude bez priorít. A je len vecou svedomia občanov, či ich vyhodnotia ako dobré alebo zlé.

Ešte žiadne rozhodnutie tohto súdu nevyvolalo takú kontroverziu ako toto. Taliansko sa odvolalo a na jeho stranu sa pridala takmer polovica členov Rady Európy. Ide zväčša o štáty bývalého východného bloku a krajiny s pravoslávnou tradíciou.

Avšak v tomto prípade nejde len o kríže na školách, ale o chápanie laického štátu. Správne chápaná laicita znamená, že štát si uvedomuje svoju nekompetentnosť v náboženskej oblasti a rešpektuje náboženské vyznanie svojich občanov i vo verejnom priestore. Naopak laicizmus náboženstvo z verejného priestoru systematicky vytláča pod zámienkou zachovania hodnotovej neutrality.

​Po júnovom odvolaní sme v očakávaní nového rozhodnutia v najbližších mesiacoch. Veľa naznačí. V každom prípade je dôvodom na diskusiu o mieste náboženstva v sekularizovanej európskej spoločnosti.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.