Slávnosť Svätej rodiny v roku A


Drahí bratia a sestry! Keď myslíme na domov, myslíme na rodinu. Zvlášť počas týchto sviatočných dní nám myseľ v spomienkach zájde k našim drahým rodičom, do čias nášho detstva, keď sme spoločne prežívali Vianoce. Keď sa deti vracajú z ďalekého sveta domov, tešia sa na rodičov, súrodencov či priateľov. Ale aj koľkí rodičia sa vrátili z práce ďaleko od domova len krátko pred sviatkami. Rodina je to najvzácnejšie, čo tu na zemi máme. Ale rovnako je to miesto, kde nám môžu druhí najviac ublížiť. V rodine sme dostali výchovu, naučili sme základným hodnotám a často aj žiť podľa viery. Tam sme sa naučili poznávať znamenia, ktoré prichádzajú od Boha.

Z evanjelia vieme, že Pán Ježiš to po svojom narodení nemal ľahké. Jeho príchod na svet sprevádzalo toľko zvláštnych znamení, že ho nebolo možné prehliadnuť. Či si už spomenieme na príchod Pánovho predchodcu, Jána Krstiteľa alebo udalosti, ktoré sprevádzali bezprostredne jeho narodenie v onú betlehemskú noc. Pre svätého Jozefa to boli dôležité okamihy, v ktorých sa učil dôverovať Bohu. Najskôr uveril anjelovi, aby sa nebál prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. A teraz sme znova svedkami ďalšieho vnuknutia. V noci sa mu zjavil Pánov anjel a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ To nebolo len také obyčajné vnuknutie. Vďaka tomuto Božiemu hlasu, ktorý Jozef rozoznal a poslúchol ho, bola Svätá rodina zachránená. Jozef spoznal znamenie a ono sa stalo cestou k záchrane.

Drahí bratia a sestry! Aj v našich rodinách potrebujeme spoznávať znamenia. Advent bol pre nás znamením blížiacich sa Vianoc a predobrazom druhého Kristovho príchodu. Pripomínal nám, že celý náš život je jedným veľkým očakávaním na naše osobné stretnutie s Pánom. Teraz slávime vianočné sviatky a vnímame to základné posolstvo, ktoré nám Vianoce ponúkajú: Boh sa stal človekom, stal sa jedným z nás, Boh sa nám dáva ako dar. Táto skutočnosť Božieho sebadarovania je pre nás skutočným znamením, lebo nám hovorí, že aj my sa máme pre druhých stať darom. Sami dobre vieme, koľko je takých situácii v rodine, keď sa nám to nedarí. Všimnúť si toto znamenie Vianoc v našej rodine znamená byť všímavý na potreby tých druhých; nechcieť za každú cenu presadiť vždy a všade jedine svoj názor; byť podobne ako Pán Ježiš darom pre tých druhých znamená nepredpokladať hneď zlé úmysly a vedieť i ustúpiť. Všimnúť si počas Vianoc Boží postoj voči nám znamená urobiť všetko pre zmierenie, pre obnovenie vzájomnej úcty a lásky. Boh sa stal darom pre nás. Ak berieme vážne toto Božie sebadarovanie sa, potom cítime voči Ježišovi aj veľkú vďačnosť a malo by nás to motivovať a posilniť v živote viery. Dávajme pozor, aby sme si nemysleli, že v niektorých oblastiach svojho života si môžeme zariadiť život v rozpore s tým, čo nám hovorí viera a ako nás o tom učí Cirkev. Ak sa rodina nebude spolu modliť, ak deti neuvidia rodičov žiť podľa viery; potom sa dar viery môže stratiť. Niet silnejšej a lepšej katechézy, ako rodičia na kolenách pod krížom. V tomto svete sa našim rodinám z rôznych dôvodov nežije ľahko. O to viac potrebujeme konať múdro a rozvážne. O to viac potrebujeme Božiu pomoc. Nielen pri veľkých rozhodnutiach, ale pri každodennom konaní, pri usmerňovaní života rodiny, pri výchove svojich detí. Na Vianoce zakusujeme, že Boh sa narodil pre nás a stal sa darom pre nás. Je to dôkazom čistej, nefalšovanej lásky. Preto sa vo svojich ťažkostiach môžeme o Boha vždy oprieť. Vždy sa bude o nás zaujímať, vždy nám bude pomáhať, vždy nám bude podobne ako svätému Jozefovi vnukať, čo máme robiť, aby sme viedli ku spáse nielen seba, ale aj všetkých členov vlastnej rodiny.

​Drahí bratia a sestry! Keď myslíme na domov, myslíme na rodinu. Myslíme na tých, s ktorými sme prežili alebo ešte stále prežívame kus svojho života. Myslíme na tých, ktorým máme za čo ďakovať. Rovnako však vieme, koľko námahy stojí vychovať statočného, dobrého a zbožného človeka. Vieme, s koľkými ťažkosťami, ekonomickými i kultúrnymi, sa naše rodiny stretávajú. Dnes, na sviatok svätej rodiny, si pripomíname, že každá rodina je stredobodom Božieho záujmu. A Boh i dnes vnuká mnohým rodičom, podobne ako vnukol sv. Jozefovi, čo majú robiť, aby zachránili seba i svoju rodinu. Svätá rodina je vzorom rodinných čností. Buďme vďační za Pannu Máriu, svätého Jozefa i malého Ježiša. Nech nás dnešný sviatok inšpiruje, aby dobrotivému Bohu poďakovali za to, že sprevádzal požehnaním i tú našu rodinu. Nech je pre nás povzbudením k spoločnej rodinnej modlitbe, k vzájomnej láske a úcte, aby naše rodiny rástli v svätosti a láske. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.