Druhá nedeľa po Narodení Pána v roku A 


Drahí bratia a sestry! Poznáme veľa rozprávok alebo ľudových príbehov, kde sa plnia všetky želania. Objaví sa zázračná rybka, ktorá splní všetko, čo si rybár zažiada. Možno si povieme, aké by to bolo úžasné, keby sme mali v rukách čarovný prsteň alebo rybku a všetko, čo by sme chceli, by sa naozaj stalo. Táto naša túžba nemusí byť inšpirovaná len našou lenivosťou, ale aj želaním, aby medzi myšlienkou a činom nebolo až tak ďaleko. Koľkokrát si v živote niečo zaumienime a ako dlho trvá, kým sa nám to splní. Kto sa chce stať lekárom, musí veľa študovať; kto chce postúpiť na lepšiu pracovnú pozíciu, musí byť lepší ako tí ostatní a preto aj niečo urobiť. Ako veľmi si želáme, aby ľudia plnili sľuby, ktoré nám dávajú. Keďže sme však len ľuďmi, nie vždy sa nám to darí. Každý sľub je spojený s veľkou nádejou, preto sme sklamaní, keď zostáva nenaplnený.

Dnešné vianočné Jánovo evanjelium hovorí o Slove, ktoré sa stalo telom. Evanjelista sv. Ján veľmi pekne, priam básnicky, opisuje v krátkosti celé dejiny spásy. Hovorí o Slove, ktoré bolo na počiatku u Boha a pod týmto Slovom má na mysli samého Ježiša Krista. Zároveň opisuje udalosti, ktoré bezprostredne predchádzali Ježišovo narodenie. Ľuďom sa zdajú dejiny príliš dlhé. Niekedy sa zdá, že čas plynie príliš pomaly. Najmä tí mladší sa nevedia dočkať, kedy budú starší a dospelejší. To, čo sa nám javí ako celá večnosť, je z Božieho pohľadu iba okamihom. Boh je večný a teda nepotrebuje ľudskú kategóriu času. Ak sa Boh rozhodol vstúpiť do časných dejín, tak to spravil preto, aby nás zachránil. Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Boh sa rozhodol stať sa človekom a skutočne sa to aj hneď stalo. U Boha sú myšlienka a čin jedno. Na Ježišovi sa ukázala Božia sláva, ktorá sa stala zjavnou najmä pri jeho ukrižovaní a vzkriesení. Evanjelista Ján takto hovorí o Bohu, ktorý je úplne iným ako človek. Každé naše rozprávanie o ňom je nedokonalé a každá analógia pokuľháva. Hovoríme o ňom ľudským jazykom, ktorý je nedokonalý, lebo ináč to nevieme a navyše, o Bohu je ľahšie povedať to, čím nie je, ako tom, čím je. Jedno je isté, Boh vo svojej láske sa rozhodol zachrániť človeka pred zánikom, preto vstúpil do ľudských dejín, preto sa slovo stalo telom. A tak nás dnešné evanjelium vedie nielen k úvahe nad spojením myšlienky a činu, ale aj k zamysleniu nad tým, ako narábame so slovom.

Drahí bratia a sestry! Obidve tieto témy spolu súvisia. Sme obklopení slovami. Prihovárajú sa k nám ľudia, sledujeme televíziu alebo počúvame rádio. Čítame knihy a časopisy. Niekedy sa zdá, že toho slova je až príliš. Často ide o banality, ktoré si môže prečítať alebo vypočuť naozaj len ten, kto už nemá toho veľa na robote. V našej dobe je slovo viac prostriedkom zábavy ako odovzdávania nejakého posolstva. Ba je ho toľko, že už ani nedokážeme vždy rozlíšiť dôležité slovo od toho menej dôležitého. Ak nie sme schopní vnímať dôležité posolstvá, ktoré nás majú viesť k uvažovaniu a ktoré nám sprostredkúvajú či už Biblia, najbližší ľudia alebo hodnotná poézia či próza, potom aj samotné slovo prestáva byť pre nás dôležité a stáva sa len banalitou, ktorá slúži na komunikáciu. Nedávno istý stredoškolský pedagóg v novinách konštatoval, že mnohí študenti sa nedokážu vyjadrovať v súvetiach a komunikujú len v holých vetách, kde je veľa slangu a vulgarizmov. Tie holé vety nie sú len dôsledkom toho, že sa málo číta, ale aj toho, že sa málo komunikuje a že vyslovené či napísané slovo nemá vážnosť. Koľko záväzkov porušujú obchodní partneri; koľko manželských sľubov sa pretrhne pri väčšej kríze; ako ľahkovážne narábajú so sľubmi verejní činitelia; ako ľahko aj my, veriaci, sa vzdávame života podľa Božieho slova. Ak slovo prestáva mať svoju cenu v našom každodennom živote, ak s ním narábame ľahkovážne, aký má zmysel vysloviť ho? Vari hovoríme len preto, aby sme hovorili? Nemá to byť skôr preto, aby sme v slove darovali tomu druhému samých seba, tak ako sa nám daroval Boh? Nemali by sa slovo stať prostriedkom vyjadrenia lásky, priateľstva a úcty? Boh sa stal človekom, Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami nielen preto, aby nás Boh zachránil, ale aj preto, aby sme si uvedomili, že slovo a čin patria k sebe. Preto so slovom treba vždy narábať so všetkou vážnosťou a opatrnosťou.

​Drahí bratia a sestry! V rozprávkach sa vďaka čarovným prsteňom a zlatým rybičkám želania rýchlo plnia. Túžba sa premieňa v realitu. My k životu nepotrebujeme nijaký čarovný prsteň, lebo našim čarovným prsteňom môže byť naše slovo. Slovo, ktoré má svoju vážnosť, ktoré nevyslovujeme ľahkovážne. Slovo, ktoré nie je vulgárne, nikoho neponižuje a nikomu neubližuje. Slovo, ktoré nešíri nepravdu, ktoré nehovorí zbytočne o chybách blížnych. Boh chcel a stalo sa. Slovo stačilo na stvorenie sveta, rovnako sa Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami. Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil, lebo Boh je verný vo svojich prisľúbeniach. Je to pre nás výzva, zostať verný slovu, ktoré vyslovíme alebo napíšeme. Je to výzva používať slovo na rozdávanie lásky, prehĺbenie úcty a prejavenie priateľstva. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.