30. nedeľa v období cez rok A


Dnes sa veľa hovorí o tom, že človek by sa mal správať prirodzene. Pod slovom „prirodzený“ máme na mysli také správanie, ktoré čo najviac zodpovedá ľudskej prirodzenosti. Toto slovo ale zároveň zvádza, aby sme za prirodzené automaticky považovali to, čo väčšina považuje za správne. Ale i tak platí, že nie všetko, čo je prirodzené, je zároveň aj dobré. Keď mi niekto ublíži, je prirodzené hnevať sa, ba z ľudskej stránky úplne prirodzené je nenávidieť. Avšak určite to nie je správne, lebo ako nám vo Svätom Písme hovorí Boh, treba vedieť si odpustiť, treba zabúdať na spôsobené krivdy. S prirodzenosťou súvisí iná vlastnosť a tou je spontánnosť. Všetko, čo je prirodzené, by zároveň malo byť aj spontánne. Tešíme sa, ak niekto spontánne, neočakávane prejaví pozitívne emócie, napríklad radosť. Ale už sa nám nepáči, ak niekto spontánne na nás vybuchne v hneve. Vtedy si povieme, že spontánnosť by mala mať svoje medze. Predsa len, človek by sa mal vedieť ovládať. Tieto vlastnosti nás vedú k téme dnešného evanjelia. Božie slovo nehovorí ani o prirodzenosti, ani o spontánnosti, ale o zákone, teda o nejakej hranici, ktorá by mala dať ľudskej prirodzenosti a spontánnosti isté mantinely.

Počuli sme, ako sa Ježiša pýtali farizeji: „Ktoré prikázanie je najväčšie?“ A on im odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ Ježiš bol po celej krajine známy ako veľký učiteľ. Hovoril ľuďom o Božom kráľovstve, pozýval ich k obráteniu a pokániu. A zároveň s týmto posolstvom im odovzdával aj rozličné ponaučenia. Povedal ich veľa. Boli rôzne. Vidíme, že Ježišovo ohlasovanie vyvolávalo rôzne reakcie. Boli tu farizeji, ktorí si možno mysleli, že Ježiš prišiel zrušiť prikázanie, ktoré dostal Mojžiš. A naraz vidia, že Ježiš nič z toho neruší. Práve naopak, nielenže tieto prikázanie, ktoré Mojžiš priniesol na dvoch tabuliach, neruší, ale skôr sa zdá, lebo ich rozširuje. Kým doteraz stačilo držať sa desiatich prikázaní a ďalších zákonov, ktoré Mojžiš a ďalší vodcovia ľudu interpretovali, teraz to nestačí. Ježiš hovorí o zákone lásky, ktorý zahŕňa všetky doteraz povedané prikázania a žiada ešte viac. Žiada lásku pri akomkoľvek konaní. Čiže Ježiš nechce, aby ľudia prispôsobili hlavnému prikázaniu len svoje skutky, to by bolo málo. Boh si robí oveľa väčší nárok. Žiada od ľudí, aby podľa tohto zákona premenili svoje zmýšľanie. Všetko, čo budú konať, majú konať s láskou.

Na prvý pohľad sa zdá, že Ježišovo prikázanie milovať Boha a blížneho ako seba samého je jednoduché. Keď ho však rozmeníme na drobné, zistíme, že to nie je celkom tak. Je veľa dobrých skutkov, ktoré môžeme vykonať. Je veľa skutkov, ktorými môžeme ukázať lásku k Bohu a blížnym. Tie skutky, ktoré konáme, sú zjavné navonok. Možno nás ľudia za ne pochvália, alebo si o nás pomyslia „to je ale dobrý človek.“ Ale my sami dobre vieme, že za týmito našimi dobrými skutkami nestojí vždy dobrý úmysel. Koľké z týchto skutkov konáme pod tlakom alebo preto, že musíme. Koľkokrát by sme možno pomoc aj odmietli, ale hanbíme sa, lebo čo by o nás povedali ľudia, keby sme sa správali ináč. Z jednej strany je dobré, že nás prostredie núti správať sa dobre, pomáhať si navzájom, byť k sebe slušní. Z druhej strane ale je to zároveň výzva, aby našim dobrým skutkom zodpovedali aj naše dobré úmysly. Nedokážeme sa dlho pretvarovať. A navyše, ľudia možno uveria našej dobrote, ale Boh, ktorý pozná naše úmysly, nám neuverí. Pred ním sa neschováme. Preto je potrebné, aby sme vo svojom srdci mali pokoru, vedeli si priznať vlastné chyby, i lenivosť, neprajnosť, neúprimnosť a snažili sa prispôsobiť nielen skutky, ale najmä srdce Božím pravidlám.

​Ak v dnešnej dobe hovoríme, žeby sme mali žiť prirodzene, máme na mysli, že by sme mali konať v súlade s prirodzeným zákonom, čiže s pravidlami, ktoré do nášho srdca vložil Boh. A súčasťou tejto prirodzenosti je aj spontánnosť. Najkrajším prejavom ľudskej spontánnosti je naša ochota a dobrá vôľa konať dobro, slúžiť našim bratom a sestrám. Boh nám predkladá zákon lásky, ktorý dáva nášmu konaniu isté mantinely, ktoré slúžia pre naše dobro. Snažme sa preto pri všetkom, čo konáme, mať v srdci lásku, ktorá nám pomôže zachovať si správne postoje k našim bratom a sestrám.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.